Rozdiely vo veku zvierat
30. júla 2016
Odporcovia vedy a rozumu
31. januára 2017

Nukleárna katastrofa – varovanie a hľadanie úkrytu

Mimoriadne udalosti sú ťažko predvídateľné a vedú k mimoriadnym situáciám. Tie je možné minimalizovať, ale je veľmi ťažké odstrániť riziko hrozby. Nukleárna katastrofa patrí taktiež do zoznamu život ohrozujúcich udalostí. Ak táto situácia nastane, obyvateľstvo má byť varované a vyzvané k výkonu okamžitých krokov za účelom záchrany života. Veľké množstvo ľudí bohužiaľ nemá jasno v tom, čo robiť v prípade, ak zaznie siréna. Obyčajne zvuk sirén vyvolá domnienku, že ide len o bežný akustický test funkčnosti sirén. Každá skúška je vždy dopredu ohlásená. Spravidla v druhý piatok kalendárneho mesiaca sa o 12.00 hod. preskušava prevádzkyschopnosť systémov varovania dvojminútovým stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva.



O pravidelnom preskúšaní funkčnosti sirén a o ďalších skúškach mimo tohto termínu informujú rozhlas, televízia a tlač.

Každý zvuk sirén, ak nejde o skúšku, znamená vždy nebezpečenstvo. Prvou zásadou ako sa správať v takomto prípade, je správne rozlíšenie zvukového varovania obyvateľstva.

Poznáme 3 druhy varovného signálu:

  • Všeobecné ohrozenie – trvá 2 minúty, kolísavý tón

  • Ohrozenie vodou – trvá 6 minút, stály tón

  • Koniec ohrozenia – trvá 2 minúty, stály tón bez opakovania

Všetky signály sú následne doplnené slovnou informáciou. Uvádza základne údaje o katastrofe ako je:

  • deň a hodinu vzniku ohrozenia,

  • údaje o zdroji ohrozenia,

  • údaje o druhu ohrozenia,

  • údaje o veľkosti ohrozeného územia,

  • základné pokyny pre na konanie obyvateľov.

Všeobecné ohrozenie môže byť v princípe akékoľvek ohrozenie okrem ohrozenia vodou.



V prípade vojnového stavu, vojny, alebo pri hrozbe napadnutia vzdušného priestoru, hlasová informácia obsahuje:

  • vymedzenie územia, pre ktoré je ohrozenie vyhlásené,

  • výraz vzdušný poplach.

V prípade úniku rádioaktívnych látok môže byť nariadená evakuácia, alebo opustenie určitého miesta. Avšak, s najvyššou pravdepodobnosťou boli by ste vyzvaní a samozrejme vo vlastnom záujme, nútení sa ukryť.



Kde je najvhodnejší úkryt a ako postupovať v prípade rádioaktívneho ohrozenia?

Pred tým, ako sa rozhodnete kam sa pôjdete ukryť, je nutné zhodnotiť určité priaznivé a nepriaznivé faktory a taktiež dodržať určité zásady.



1. Zvážte, či úkryt, alebo samotná cesta k úkrytu nepatrí medzi rizikové miesta.

Ak sa nachádzate mimo vášho obydlia, je možné, že váš cieľ bude práve váš domov. Dostať sa tam môže byť však v niektorých prípadoch problém, hlavne ak bývate vo veľkom meste. V prípade nutnosti úkrytu pred rádioaktívnym spádom nastáva panika medzi obyvateľmi. Cesty sa môžu stať nepriechodné v dôsledku chaosu, kongescií, či havárií. Niekedy je výhodnejšie použiť bicykel, alebo ísť pešo. Treba mať vždy na zreteli, že od výbuchu atómovej bomby, či havárie, máte zhruba 1-25 minút do zasiahnutia územia rádioaktívnym spádom. Rozhodujúca je vzdialenosť od ohniska výbuchu, intenzita a poveternostné podmienky. Vietor dokáže ionizačné žiarenie rozniesť do obrovských vzdialeností. Preto si všimnite aj smer vetra. Ak vás zasiahne rádioaktívny spád, tak pred vstupom do úkrytu sa vyzlečte a oblečenie nechajte vonku. Ak ai nie ste istí, určite sa kvôli zníženiu rizika vyzlečte.



2. Vo všeobecnosti platí zásada, aby ste sa čo najmenej vystavovali rádioaktívnemu spádu a to z hľadiska času, vzdialenosti a krytia.

  • Časom sa myslí doba vystavenia spádu. Preto, čo najrýchlejšie vyhľadajte úkryt. Z tohto hľadiska je ideálne, ak sa práve nachádzate doma. Ak vám okolnosti, alebo váš fyzický stav nedovoľujú dostať sa do vytýčeného úkrytu, je lepšie vyhľadať akýkoľvek úkryt, než zbytočne sa vystavovať žiareniu. Aj improvizácia vám môže zachrániť život. Treba mať na pamäti, že ak ste prečkali prvotné účinky výbuchu, máte obrovskú šancu na prežitie.

  • Vzdialenosť je podmienka, aby ste sa premiestnili, čo najďalej od zdroja radiácie. Ak ste doma, tak sa držte čo najďalej od obvodových stien a v najlepšom prípade v podzemí.

  • Úkryt – pod tým je myslené, aby by ste samotný úkryt zabezpečili, čo najlepšie. Viac sa o tom môžete dozvedieť v osobitnom článku.



3. Medzi ďalšie aspekty, ktoré treba zvážiť je váš zdravotný a teda fyzický stav.

Ak ste odkázaní na životne dôležité lieky, je dobré, aby ste zásoby nevyhnutných liekov nosili vždy pri sebe. V prípade akejkoľvek krízovej situácie sa vám zdravotnícka pomoc nemusí dostať niekoľko dní, či týždňov, prípadne môže situáciu vyústiť k nedostatku liekov.



4. Počas akejkoľvek krízovej situácie dodržujte všeobecné pravidlá:

  • konajte podľa svojich schopností, zručností a možností,

  • zároveň dodržujte pokyny príslušných orgánov,

  • na prvom mieste je vždy záchrana života a zdravia a nie majetok,

  • nikdy nerozširujte neoverené a poplašné správy,

  • pokiaľ je to možné, varujte aj iné osoby o nebezpečenstve,

  • pomáhajte tým, ktorí pomoc potrebujú (deťom, chorým a bezvládnym ľuďom,…)

  • snažte sa získať informácie iba z oficiálnych zdrojov,

  • zbytočne netelefonujte,

  • nikdy nepodceňujte situáciu,

  • čo najskôr vyhľadajte úkryt.



Čo robiť v prípade, ak ste nezaregistrovali žiadne varovanie a pokyny od miestnych úradov?

V okamžiku detonácie je prvotným signálom oslepujúci záblesk. Nikdy sa do záblesku priamo nedívajte a ihneď sa vrhnite na zem. Najlepšie pod nejaký ochranný prvok a zakryte si hlavu a tvár. Ostaňte v tejto polohe, pokiaľ nepominú otrasy. Z typického hríbovitého mraku sa vzduch začne plniť rádioaktívnym znečistením. Preto si zakryte ústa a nos oblečením, akýmkoľvek kúskom látky, či vreckovkou a utekajte do úkrytu.



Nezabúdajte, že ak by nukleárna katastrofa hrozila, alebo dokonca už nastala, majte jasno v tom ako postupovať. Pripravte si napríklad “domáci evakuačný plán” a postupy v krízových situáciách. Nechcete predsa v dôsledku podceňovania tejto problematiky skončiť ako číslo v štatistike. Cenné rady a postupy nájdete aj na stránkach civilnej ochrany rôznych miest. Zároveň v nasledujúcom článku sa dozviete ako improvizovať pri vytváraní úkrytu, aké zásoby potravín a vecí je vhodné mať pre takýto prípad pripravené.




Zdroje:

http://www.cokosice.sk/-co-robit-ked-zaznie-sirena

http://www.oism.org/nwss/s73p915.htm

Literatúra:

McNab, Chris: Příprava na prežití, Příručka speciálních jednotek, Svojtka & Co., Praha 2014

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *