Posadnutosť diablom: Hororové príbehy vs tvrdenia odborníkov
27. októbra 2017
Návod na odhaľovanie nezmyslov
24. júla 2018

Prírodovedná gramotnosť – schopnosť porozumieť vedeckým poznatkom

„Prírodovedná gramotnosť je schopnosť používať vedecké poznatky, získavať nové vedomosti, vysvetľovať prírodné javy, identifikovať otázky a vyvodzovať dôkazmi podložené závery pre pochopenie a tvorbu rozhodnutí o svete prírody a zmenách, ktoré v ňom nastali v dôsledku ľudskej aktivity“



Význam prírodovednej gramotnosti s rozvojom vedy a techniky sa stáva neodmysliteľnou podmienkou pre správne a úspešné zaradenie sa človeka do spoločnosti a takisto pre udržateľný rozvoj našej spoločnosti a planéty (OECD PISA 2006). V súčasnej dobe sa vyžaduje chápanie základných fyzikálnych princípov a súvislostí vo všetkých oblastiach života, dokonca aj v politike, či už sa jedná o problém geneticky modifikovaných rastlín alebo ekologickejšie zdroje energie. Porozumenie modernej technike do určitej úrovne by malo byť v dnešnej dobe už samozrejmosťou. Úrovňou prírodovednej gramotnosti sa vo veľkej miere zaoberajú vedci a aj inštitúcie zodpovedné za vzdelávanie. Po celom svete prebiehajú široké vedecké diskusie, napríklad celé 4. číslo ročníka 2009 odborného časopisu International Journal of Environmental and Science Education bolo venované problematike prírodovednej gramotnosti, publikácia Abell – Lederman, 2007: Handbook of Research on Science Education.

V tradičnej výučbe sa žiaci stretávajú iba s dvoma typmi vedomostí (Arons, 1997; Koubek, Janovič, Pecen, 1999):

1. Znalosť faktov

2. Porozumenie príčin

Existuje teda stále priestor na zlepšovanie výučby prírodovedných predmetov. Človeku je poskytnutý iba súbor základných pojmov a princípov, z ktorých môže vychádzať a vlastným rozumom sa naučiť veciam porozumieť a pochopiť, čo je vedecké a čo už nie. Národná akadémia vied USA definuje prírodovednú gramotnosť v národných vzdelávacích štandardoch pre prírodné vedy výraznejšie z pohľadu uplatnenia sa a zaradenia človeka do spoločnosti. Pod prírodovednou gramotnosťou rozumie znalosť a pochopenie prírodovedných pojmov a postupov potrebných pre vlastné rozhodovanie, účasť na občianskom a kultúrnom živote a ekonomickú produktivitu. Takisto zahŕňa špecifické druhy schopností. Znamená to, že človek je schopný pýtať sa, nájsť alebo zistiť odpovede na otázky vychádzajúce zo zvedavosti alebo každodennej skúsenosti. Človek má teda schopnosť popísať, vysvetliť a predvídať prírodné javy. Prírodovedná gramotnosť znamená schopnosť čítať s porozumením články o vede v populárnej tlači a zapojiť sa do rozhovoru o platnosti záverov. Vedecká gramotnosť znamená, že človek vie identifikovať prírodovedné otázky a vyjadrovať postoje, ktoré sú vedecky a technologicky zamerané. Prírodovedne gramotný občan by mal byť schopný posúdiť kvalitu vedeckých informácií na základe zdroja informácií a použitých metód. Vedecká gramotnosť zahŕňa aj schopnosť prezentovať a hodnotiť argumenty založené na dôkazoch a primerane vyvodzovať závery z týchto argumentov. (National Academy of Science, 1996, s.22)



Je dôležité si uvedomiť, že každý jednotlivec prejavuje prírodovednú gramotnosť rôznymi spôsobmi, ale najmä je dôležité, aby bol schopný aplikovať prírodovednú gramotnosť v každodennom živote a využiť tak napríklad vedomosti z chémie na záchranu ľudského života pri otrave a infekčných chorobách, na zlepšenie kvality ovzdušia, povrchových a podzemných vôd, vedomosti z fyziky pre základné pochopenie fungovania rôznych prístrojov, pri stavbách domov, ciest a mostov, tiež na komunikáciu ľudí pomocou nových technológií – televízia, mobil, internet alebo pri ekologickej výrobe energie, vedomosti z biológie pre spoznanie zdravotných rizík, pri zisťovaní významu očkovania alebo vplyvu geneticky modifikovaných rastlín na pôvodnú vegetáciu, na ochranu vzácnych lokalít a na záchranu ohrozených druhov rastlín a živočíchov, a tiež vedomosti z geografie pri predpovedaní počasia, pri využívaní kartografických máp a satelitných navigačných prístrojov v doprave alebo na záchranu ľudí, lietadiel a lodí. Zaradiť tu môžeme aj vedomosti z matematiky, astronómie a psychológie. Napríklad keď sa nemôžeme v určitých situáciách spoľahnúť na prístroje, ktoré nám uľahčujú výpočty, orientáciu atď.



Dosiahnutie určitej úrovne prírodovednej gramotnosti sa prejavuje aj vhodným používaním odborných výrazov alebo vedeckých procesov. Jednotlivci majú často aj rozdiely v úrovni gramotnosti v rôznych oblastiach. Prírodovedná gramotnosť má rôzne stupne a formy, ktoré sa však v priebehu celého života prehlbujú, a to nielen počas školskej dochádzky. Nesmieme zabúdať, že postoje a hodnoty k prírodným vedám vybudované v prvých rokoch života budú formovať rozvoj prírodovednej gramotnosti u človeka v dospelosti. (National Academy of Science, 1996, s.22) Rozumné uvažovanie človeka zohráva vedľa prírodovednej gramotnosti veľmi dôležitú úlohu, pretože pomáha jedincovi efektívne pracovať s nadobudnutými poznatkami. Človek s takouto výbavou môže lepšie posudzovať informácie, ich hodnotu a dopad. Známy astrofyzik a populizátor vedy Neil deGrasse Tyson uviedol, že vedecky gramotní ľudia dokážu lepšie rozlišovať fakty od rôznych nezmyslov a nenechajú sa tak ovplyvniť rôznymi pseudovedeckými ideami. Fyzik Richard P. Feynman tiež povedal:  „Pochopiť prírodné zákonitosti predstavuje ten najobtiažnejší test ľudských schopností uvažvať, keď sa človek nechce pomýliť vo svojich predpovediach, musí ovládať najrôznejšie triky, musí vedieť kráčať nádherným kráľovstvom logiky po cestách okolo záludných spádov.“




Zdroje:

 

HOBSON, Art. Physics literacy, energy and the environment. In: Physics Education. Special Feature: Energy and the Environment. 38. vydání. 2003. 109 s.

MILLER, J. Civic scientific literacy: a necessity in the 21st century. In: Federation of American Scientists, Public Interest Report. 55. vydání. 2002. 4 s.

National Science Education Standards. 1996. [cit. 2012-11-20]. Dostupný z WWW: [http://www.nap.edu/openbook.php?record_id=4962].

OECD, Pisa. Assessment Framework – Key Competencies in Reading, Mathematics and Science. OECD, 2009. ISBN 9789264059603.

ARONS, Arnold B. Teaching Introductory Physics, A guide to Teaching for Learning and Understanding. New York, USA : John Wiley&Sons, 1997. 167 s. ISBN 0-471-13707-3.

KOUBEK, V.; JANOVIČ, J.; PECEN, I. Vybrané kapitoly z didaktiky fyziky. Bratislava : Univerzita Komenského, 1999. ISBN 80-223-1172-3.

http://www.nucem.sk/documents//26/zbornik/zborn%C3%ADk_mcg_2009.pdf

LAWRENCE M. KRAUSS, Richard Feynman a kvantový svet, 2012, ISBN 9788024237886

obrázok: pixabay.com

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *