Smrteľné dávky bežných tekutín
18. mája 2016
Jedy v potravinách
27. júna 2016

Atómový výbuch: Mýty a fakty

Napriek tomu, že studená vojna už skončila, stále existuje hrozba nukleárneho výbuchu. V minulosti hrozilo nebezpečenstvo útoku zo strany veľmocí, v dnešnej dobe sa obavy z nukleárneho útoku týkajú možno skôr zo strany teroristov. Áno, hrozba nukleárnej katastrofy je reálna. Je možné prežiť útok atómovou bombou? Pravdepodobne ste si už niekedy položili túto otázku. Niektorí ste možno odpovedali kladne. Avšak, ak ste si odpoveď rozobrali viac do hĺbky, možno ste narazili aj na isté pochybnosti. Ako sa zachrániť? Má vôbec význam prežiť? Čo ak prežijem, ale nebudem mať čo jest? Otázok môže začať pribúdať. Ak si neviete dostatočne odpovedať, lebo nemáte vedomosti v danej problematike, môže sa stať, že si osvojíte niektoré všeobecne rozšírené mýty. Preto cieľom tohto článku je tieto mýty poopraviť. Hneď na začiatku je potrebné si vysvetliť základné vlastnosti atómového výbuchu. Budete jednoduchšie rozumieť faktom tejto problematiky.



Priebeh explózie jadrovej bomby má tieto charakteristiky:

Jadro výbuchu – má približne guľovitý tvar. Na jeho vzniku sa podieľa energia, ktorá je uvoľnená počiatočným výbuchom. Teplota v jadre môže dosahovať až milión stupňov Celzia. Ak atómová zbraň vybuchne v dostatočnej blízkosti zeme, jej ohnivá guľa vytvorí kráter.

Hríbovitý mrak – vytvára sa okolo ohnivej gule. Tisíce ton zeme sú doslova rozomleté na trilión častíc. Tieto častice prachu a nečistôt z tejto oblasti sú nasaté jadrom a vytvorí sa mrak hríbovitého tvaru. Všetky častice mraku sú kontaminované rádioaktívnymi atómami, ktoré boli vyprodukované explóziou.

Rázová vlna – výbuch spôsobí prvú takzvanú šokovú vlnu. Po nej vzniká tlaková vlna spôsobená stlačením vzduchu, ktorej príčinou je prudké rozpínanie sa jadra. Postupuje smerom od centra výbuchu. Svojou ničivou silou vytrháva zo zeme stromy, demoluje obydlia, zamoruje prostredie troskami. Po jej prechode vzduch začne prúdiť opačným smerom, aby znovu vyplnil priestor, z ktorého bol vytlačený. Tým dokončuje dielo skazy rázovej vlny.

Rádioaktívny spád – vzniká ochladením zmesi rádioaktívneho materiálu a vodnej pary vo vnútri hubovitého mraku. Následne sa kondenzuje do pevných častíc, ktoré postupne padajú na zem. Ťažšie častice padajú skôr na zem v okolí výbuchu. Prúdením vetra môžu byť menšie častice roznesené do vzdialeností od desať do tisícov kilometrov. Každá častica vydáva neviditeľnú radiáciu podobnú ako Röntgenový prístroj.

 V spoločnosti prevláda názor, že snaha o prežitie v prípade atómového útoku je zbytočná. Našťastie je to len mýtus, ktorý najčastejšie pramení z nedostatočnej znalosti problematiky, prípadne môže byť prifarbený katastrofickými konšpiráciami.



1. Mýtus: Rádioaktívny spád zamorí kompletne každú časticu v prostredí, tým pádom nie je možné rádioaktivite uniknúť. To by usmrtilo každého.

Fakt: Pred rádioaktívnym žiarením je možné sa chrániť. Steny budov, či úkryt v podzemí dokáže zredukovať intenzitu žiarenia až do takej miery, že nemusí vôbec nijako ohroziť ľudské zdravie a život. Úspešnosť ochrany je podmienená predovšetkým vzdialenosťou od centra explózie, aj dostatkom vedomostí súvisiacich s bojom o prežitie v krízových situáciách.



2. Mýtus: Nemá význam prežiť, pretože všetko bude aj tak rádioaktívne. Tí, ktorí prežijú a vyjdú z úkrytu, ocitnú sa v “rádioaktívnej pustatine”. Nakoniec umrú v dôsledku hladu a dávky rádioaktívneho žiarenia. Rádioaktivita zotrvá ešte roky po výbuchu. Potrava bude rádioaktívna.

Fakt: Snaha prežiť sa naozaj môže vyplatiť. Intenzita rádioaktívneho žiarenia časom klesá. Rádioaktívny rozpad je na začiatku rapídny a postupom času sa spomaľuje. Rádioaktivita prijatá vaším telom v prvých hodinách po výbuchu sa rovná tej, ktorú by ste prijali počas ďalšieho týždňa. Povedzme, že po výbuchu je žiarenie na úrovni 1000R/hod. Rozpad žiarenia po 7 hodinách je približne z 1000R/hod. na 100R/hod. Po 48 hodinách bude priemerne už iba 10R/hod. Výnimkou sú oblasti s vysokou koncentráciou rádioaktívneho spádu. Počasie v tomto taktiež zohráva úlohu. V oblastiach, kde sa vyskytne napríklad dážď, častice zo spádu sú odvedené vodou do hlbších úrovní zeme. Za jednorázovú smrteľnú dávku sa považuje dávka 600R. Niektorí ľudia môžu zvládnuť aj dvojnásobok.



Približne 2 týždne po útoku je možné vyjsť z úkrytu. Osoba, ktorá je zdravá a nebola v posledných dvoch týždňoch vystavená radiácii vyššej ako 100 R, môže dostať 6 R každý deň po dobu až dvoch mesiacov bez toho, aby bolo ohrozené jej zdravie. Dĺžka bezpečného pobytu mimo úkrytu narastá každým dňom.To znamená, že tento čas je najlepšie využiť na presun do lepšieho úkrytu, vyhľadanie zdravotnej pomoci, či jedla (ako si zabezpečiť jedlo sa dozvediete v budúcom článku o základoch prežitia). Pravdou však zostáva fakt, že veľa ľudí sú po prežití atómového ataku sú naďalej vystavení obrovskému stresu, znečistenému prostrediu, nedostatku potrebných liekov, alebo bojujú s infekciou. Taktiež veľa ľudí by naozaj čelilo nedostatku nekontaminovaného jedla a vody. Za týchto podmienok môže jedinec za pár dní zomrieť aj pri dávke 350 R. Prípadne podľahne v dôsledku ochorenia, či hladu. Preto v tomto prípade naozaj platí, že pripraveným šťastie praje.



3. Mýtus: Rádioaktívne častice preniknú každým materiálom. Nie je možné pred ním uniknúť.

Fakt: Pravdou je, že určité Gama žiarenie zo spádu prenikne rôznymi materiálmi, vrátane perfektného úkrytu, čím prenikne až ku ukrytým osobám. Dôležitým faktom v danej situácii zostáva, že rádioaktivita je redukovaná vlastným prenikaním rôznymi materiálmi. Čím odolnejším ( z hľadiska rádioaktivity) materiálom preniká, tým viac je redukovaná. Dôležitý determinant je taktiež množstvo resp. hrúbka daného materiálu. V konečnom dôsledku okupanti úkrytu určitému množstvu žiarenia neuniknú, ale dávka je obyčajne nižšia než pri röntgenovom snímaní u lekára. Gama lúče sú ako röntgenové lúče, ale s výraznejším potenciálom prieniku materiálom. Na obrázku 1.1. sú znázornené Gama lúče a ich deliaci proces. O polovicu redukujúca hrúbka ( halving-thickness) je hrúbka materiálu, ktorý znižuje dávku žiarenia na polovicu, ktoré prechádza cez neho.

Každá z vrstiev na obrázku je 9 cm zabalenej pôdy. Každé deväť centimetrové (hrúbka) vrece zeminy zníži dávku Gama lúčov o polovicu. Pripomínam, že čím bližšie k jadru výbuchu sa úkryt nachádza, tým viac viac žiarenia preniká a zvyšuje požiadavky na hrúbku materiálu úkrytu. Na obrázku je pre vysvetlenie znázornených 32 Gama lúčov.

V reálnej krízovej situácii je možné dosiahnuť zníženie žiarenia o polovicu týmito materiálmi:

Železo a oceľ – 0,21m
Betón – 0,66m
Tehla – 0,6m
Pôda – 1m
Ľad – 2m
Drevo – 2,6m
Sneh – 6m

Údaje sú orientačné a vychádzajú z dávky žiarenia spôsobeného priemernou atómovou, alebo termonukleárnou zbraňou v dostatočnej vzdialenosti od jadra výbuchu. V ďalších článkoch sa bližšie dozviete čo vám môže slúžiť ako úkryt, ako si vyrobiť úkryt a ako sa cielene môžete pripraviť pre prípad nukleárnej pohromy.

redukcia radiácie

Obr. 1.1. Prenikanie Gama lúčov a ich redukcia ( zdroj: Illustration of shielding against fallout radiation. ORNL-DWG 78-18834, The Dangers from Nuclear Weapons: Myths and Facts http://www.oism.org/nwss/s73p912.htm)



4.  Mýtus: Silný atómový výbuch spôsobí, že sa všetci zapálime ako fakľa.

Fakt: Ak by ste sa nachádzali v čase výbuchu kdekoľvek vo vzdialenosti 0-20 kilometrov od centra výbuchu, tak je celkom isto po vás. Pri vzdialenosti približne do 30-50 km tiež by ste nemali veľa šancí na prežitie. Predovšetkým, ak by ste boli na otvorenom priestranstve. V tejto vzdialenosti sa naozaj všetko horľavé zapáli. Šanca na prežitie v úkryte je tiež malá. S pribúdajúcou vzdialenosťou od jadra sa šance na prežitie zvyšujú, pokiaľ ste sa ukryli do úkrytu. To znamená, že vzdialenosť rádiusu 50km a viac od jadra, je vzdialenosť pri ktorej máte šance na prežitie pomerne vysoké.



5. Mýtus: Požiar by spotreboval takmer všetok kyslík. Tí, čo by unikli spáleniu, podľahli by obrovskej horúčave, nedostatku kyslíka a splodinám vo vzduchu.

Fakt: Pôda je výborný tzv. “tepelný izolant”. Úkryt v dostatočnej hĺbke v zemi zabezpečí nielen ochranu pred ionizačným žiarením, ale aj pred vysokými teplotami. Ako bolo vyššie uvedené, termálny pulz siaha len do určitej vzdialenosti. Za suchého, jasného a teplého počasia môže požiar zasiahnuť väčšiu oblasť ako v prípade daždivého počasia. Termálna vlna však nezasiahne celú zemeguľu. So zamorením ovzdušia a znížením koncentrácie kyslíka je nutné rátať. Ide skôr o prechodný stav. Plynová maska a kyslíkové fľaše mali by byť základným núdzovým vybavením každého, kto chce byť pre takýto prípad pripravený.



6. Mýtus: Atómové a termonukleárne zbrane sú v dnešnej dobe neporovnateľne silnejšie ako v minulosti.

Fakt: Jadrová zbraň, ktorá je povedzme tisíc-krát silnejšia ako bomba, ktorá bola zhodená na Hirošimu má demolačný ničivý účinok na 130-násobne väčšiu oblasť a nie 1000-násobne!



7. Mýtus: Výbuch už 100-megatonovej TNT bomby by spôsobil tzv. “nukleárnu zimu”. Atmosféru by tvorili husté ťažké mračná, cez ktoré by slnečné žiarenie nebolo schopné zem ohriať.

Fakt: Zatiaľ je to stále len hypotéza. Niektorí vedci sa pokúšali vypočítať o koľko stupňov by sa v takomto prípade mohlo na Zemi ochladiť. Nie je to stopercentne vedecky dokázané, ale určite toto riziko nie je možné vylúčiť. Najsilnejší výbuch v histórii ľudstva nespôsobila bomba, ale sopka a to v roku 1883 sopka Krakatoa. Nachádza sa v dnešnej Indonézii. Táto explózia sa odhaduje na 200 megaton TNT. Rázová vlna obehla sedemkrát celú Zem. Tento výbuch bol tak silný, že ho bolo počuť až do vzdialenosti 4800 km. Pri erupcii sa vytvoril obrovský 80 km hrubý mrak z popola. Výsledkom toho bol pokles teploty na celej Zemi o 1,2 °C, ktorý trval 5 rokov.



Ochladenie je samozrejme možné, ale nemusí mať až také rozmery ako v nejakom katastrofickom filme.

Mýtov týkajúcich tejto problematiky je pochopiteľne omnoho viac. My sme si vysvetlili najčastejšie z nich. Pamätajte na to, že v stave ohrozenia života rozhoduje čas, vedomosti a odhodlanie konať. Pohotové, rozumné jednanie a dôkladná príprava v prípade núdze vás môže zachrániť .




Zdroje:

Literatúra:

 McNab, Chris: Příprava na prežití, Příručka speciálních jednotek, Svojtka & Co., Praha 2014

Kearny, Cresson H: Nuclear War Survival Skills, Oregon Institute of Science and Medicine 1988

Wisemanm, John: SAS-Příručka jak přežít, Svojtka & Co., Praha 1999

Klůna, Jindřich: Technika a vojenství včera, dnes a zítra, Naše vojsko, Praha 1989

The Dangers from Nuclear Weapons: Myths and Facts, http://oism.org/nwss/s73p912.htm

6 Comments

  1. LIGA SAGRES píše:

    Awesome blog. I enjoyed reading it! Thank you!

  2. Marek Semko píše:

    Thank You. More articles comming soon.

  3. ivan píše:

    nieco tu nesedi – 9cm hrube vrecko zeminy redkuje riarenie na polovicu rovnako ako 21cm ocele , 66cm betonu a 100cm pody ?!

  4. Adam píše:

    Zdravím prežiť výbuch do 20km nieje možné? No to možno tak pri 50mgt bombe ale nie ori konvenčných 3mgt zbraniach ktorými su vybavené armády USA ci Ruska pri Testoch v Nevade stali vojaci od výbuchu do 10km..

    https://m.youtube.com/watch?v=ZWSMoE3A5DI&lact=19&itct=CCEQpDAYAyITCPvjr960w-ICFcSZfAod9tUPzjIGc2VhcmNoUhNOdWNsZWFlIHRlc3QgbmV2YWRh&csn=k-HvXLCOOMPIgAeV7JDQAQ&has_verified=1

    • Marek Semko píše:

      Zdravím, no z videa nie je jasné koľko km stáli vojaci od výbuchu, hrubým odhadom to mohlo byť kľudne aj tých 20km. Uvádzame čísla, ktoré sú v odbornej literatúre, dole pod článkom v sekcii zdroje.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *